Slovensko si v porovnaní s vlaňajškom pohoršilo v rebríčku o jednu priečku. "Ak
to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako
má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti. Skúsenosti z vyspelých
krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých
dôležitých strán, vlády, súkromného a mimovládneho sektora, ktoré sa
spoločne dohodnú a pripravia riešenia," uviedol generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil.
Ekonómovia upozornili aj na to, že vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov
ubudne do desiatich rokov asi 200.000 ľudí, čo môže najviac zasiahnuť
pracovnú silu. Valachyová uviedla niekoľko zmien, ktoré by podľa nej
pomohli prosperujúcej budúcnosti. "Napríklad demografickú výzvu
môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia
pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlevu
mozgov či znížením byrokratickej záťaže," priblížila.
Z indexu vyplýva, že Slovensko zaostáva aj vo vzdelávaní, čoho dôkazom
sú podľa ekonómov výsledky v PISA testovaní. Inšpiráciu by tuzemsko
mohlo podľa nich hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, a to v
Estónsku. "Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na
motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci
študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom
detstve," vysvetlil vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group Juraj Kotian.
Podiel detí starších ako tri roky v predškolskom vzdelávaní je podľa
indexu na Slovensku 77 %, kým priemer EÚ dosahuje takmer 92 %. V
Bratislavskom kraji, na západnom a strednom Slovensku je v predškolskom
vzdelávaní viac ako 80 % detí, na východnom Slovensku je to 66 %.